Včera som bola prvýkrát po piatich rokoch v speváckom zbore. Splnil sa môj sen, po ktorom som rok túžila. Je to úplne neuveriteľné, ale mala som možnosť spievať so zborom Upc, nielen na omši, ale dokonca aj na skúške priamo s nimi a medzi nimi. Cítila som sa tak nádherne s nimi. Je to krásne, Boh mi splnil sen, keď som to najmenej čakala. Dokonca ma ani netestovali, či viem spievať, hneď ma zobrali. Bola som z toho prekvapená. Hanbila som sa ako vždy, nevedela som sa uvoľniť. ale tak to u mňa chodí. Keď prišla omša, tak tesne pred ňou prebiehali vpredu prípravy na naše spievanie. A zrazu ma niekto oslovil: Lenka, nezľakni sa, som pred tebou. Bol to muž. Ale kto? Kto to bol? Bola som prekvapená a zahanbila som sa. Kto vedel, ako sa volám?